Čo robiť, ak sa k nám blíži diviak?
Žiaľ, žijeme vo veľmi nebezpečnom svete. Aj médiá nám to neprestávajú neustále pripomínať, pretože môže nás postihnúť množstvo nehôd, požiarov či útokov mimozemšťanov. Mestský spôsob života v poslednom čase zachádza do nebývalých extrémov a členovia betónového prostredia sa takmer na smrť vydesia, keď sa stretnú s niečím prírodným, či už ide o poveternostný jav, nejaké voľne žijúce zviera (hoci v Európe máme šťastie, pretože tu nežiaria naozaj životu nebezpeční predátori), alebo nejaký lesný plod či hubu.
Fakt je, že v prostredí, kde nepoznáme pravidlá, je vhodné správať sa zdržanlivo, to však neznamená, že by sme sa mali nechať odradiť od turistiky v prírode či prechádzok, skôr si zistime, čo robiť v extrémnych situáciách.
Napríklad čo robiť, ak sa počas prechádzky v lese stretneme so zverou? S jeleňovitou zverou nie je problém, pretože sa nás oveľa viac bojí než my jej. Do konfliktu s jeleňmi sa oveľa ľahšie dostaneme na ceste, keď nám skočia do cesty, než v lese. Vo všeobecnosti, ak počujú, že prichádza človek, nepozorovane zmiznú a väčšinou si ani nevšimneme, že tam boli. Ak je pre nich stretnutie tiež prekvapením a/alebo sa veľmi zľaknú, môžu utekať s väčším hlukom, vtedy je na zemi cítiť dupot ich kopýt a je počuť šuchot v podrastе.
undefined
Diviak je predsa len „iná liga“, pretože hoci sa aj on snaží vyhýbať stretnutiu s človekom, môže sa stať, že sa k nám bude správať agresívne. Najväčšia šanca na to je vtedy, keď má práve mláďatá (január až máj, hoci v podstate to nemožno vylúčiť počas celého roka). Ak sa s diviakmi stretneme, nikdy nestrácajme čas snahou odhadnúť, koľko ich je a v akom sú zložení. Neprijímajme voči nim vyhrážavé správanie tým, že sa vydáme ich smerom. Veľmi dôležité je nestáť im v ceste a netlačiť ich do priestoru, odkiaľ nemôžu utiecť!
Ak si na internete prečítame, čo kto v takejto situácii odporúča, môžeme vidieť, že existuje viacero „škôl“. Sú takí, ktorí si myslia, že diviaky treba skúsiť odplašiť, teda pískať, zvoniť na zvonec a mávať palicou. Iní si myslia, že nemá zmysel sa o niečo také pokúšať, pretože si to môžu zle vysvetliť, najmä ak ide o prasnice s mláďatami, a aj tak ich nemožno odplašiť.
Niektorí tvrdia, že treba stáť nehybne, pretože to v žiadnom prípade nepôsobí hrozivo, iní zas hovoria, že „útek je hanba, ale užitočný“. V prospech toho druhého hovorí aj to, že diviak je mimoriadne vytrvalý bežec s maximálnou rýchlosťou 45 km/h, a to človek len zriedka prekoná. Obe možnosti môžu pre nich predstavovať výzvu, a keďže by sme v oboch ohľadoch ťahali za kratší koniec, ak by došlo ku konfrontácii, je lepšie to netlačiť. Riešením nie je ani lezenie na strom, pretože diviak je dosť inteligentný na to, aby stál pod stromom, kým sa neunavíme a nespadneme dolu.
Hluk však môže mať opodstatnenie, a to v prípade, že sme sa ešte nestretli s diviakom, ale je pravdepodobné, že sa niekde nablízku nachádza, vtedy sa oplatí tlieskať, spievať, aby sme diviakovi dali najavo, že prichádzame, a aby mal možnosť odísť a vyhnúť sa stretnutiu.
Veľmi dôležité je aj to, aby sme sa ku zvieratám nepribližovali, aj keď sa zdajú byť veľmi pokojné. Ešte väčším tabu je už len toto: ak nájdeme pruhované diviačatá osamote (prípadne objavíme hniezdo alebo ich len tak, pod kríkom) nikdy, ale naozaj nikdy k nim nechoďme blízko, neprezerajme si ich a už vôbec ich nehladkajte/neberte do náručia. Nech by pôsobili akokoľvek opustene, verte, že pomoc nepotrebujú, ich matka pravdepodobne len hľadá potravu. Zároveň si môžeme byť istí, že ak zistia prítomnosť cudzej osoby alebo ich práve vyzdvihnú z bezpečného hniezda, ozve sa prenikavé volanie o pomoc a ak sa objaví mama, dostaneme sa do veľmi veľkých problémov.
Ak sa stretneme s dospelým diviakom, môžeme urobiť dve veci, pričom obe si vyžadujú značnú sebaovládanie. Jednou z nich je správať sa, akoby sme si ho nevšimli, a bez výraznej zmeny tempa sa pokúsiť nenápadne zmiznúť zo scény. Druhou je zastaviť sa a počkať, kým odíde. V takom prípade je vhodné nevyhľadávať s ním očný kontakt.
Pri útoku používa diviak svoje kly, diviačica hryzie. Ak sa dostaneme do situácie, že na nás zaútočí diviak a nedokážeme utiecť, najlepšie je zrolovať sa do klbka na bruchu. Oplatí sa chrániť si hlavu rukami, prípadne sa vtlačiť pod strom alebo krík a vnútorné orgány si zabezpečiť práve zrolovaním sa do klbka.
