Jesenné škody spôsobené zverou
S príchodom jesene sa výrazne zmenili aj formy škôd spôsobených zverou. Repka, raž, ozimná pšenica a jačmeň sú problémom obzvlášť zasiahnuté, no nevyhýba sa mu ani čerstvo zasiata lucerna a ďatelina purpurová.
V rámci rozdelenia škôd spôsobených zverou podľa ich typu na jeseň dominujú tri hlavné druhy: škody vyrytím, obhrýzaním a ušliapaním. Predovšetkým tie prvé spôsobujú diviaky, ktoré sa v chladnejšom počasí stávajú čoraz hladnejšími, a preto čoraz agresívnejšie hľadajú svoju každodennú potravu. Stáva sa, hoci skôr na jar, že nespôsobujú problémy len lokálne, ale vyryjú aj celé riadky. To je však ten najmenší problém. Pozrime sa na tie dva vážnejšie.
Rovnako však škody spôsobené obhryzom sú typickejšie pre menšie živočíchy, zajace, prípadne srnčiu a jeleniu zver. Pri klíčení je rastlina najzraniteľnejšia, keďže na rast využíva všetku energiu uloženú v semene. Preto má úplná alebo čiastočná strata prvých, čerstvých listov fatálne následky. Poďme sa však pozrieť na čísla. Podľa niektorých štúdií, ak napríklad ozimnú pšenicu poškodí obhrýzanie len na jeseň, stráca sa približne 2 % úrody. Ak by sa to však opakovalo aj na jar, už môžeme počítať s oveľa výraznejšou, 14 % stratou. Obilniny sú však z jedného hľadiska veľmi citlivé. Ak totiž obhrýzanie zasiahne vlajkový list, strata môže byť až 35 %! Pri aktuálnom priemernom hektárovom výnose 215 000 € teda škody spôsobené obhrýzaním v prepočte dosahujú hodnotu od 4 300 až do 75 250 €/ha.
Škoda ušliapaním v skutočnosti nie je vo všetkých prípadoch viazaná len na voľne žijúcu zver (poľnohospodárske stroje, pracovníci atď.), no vo väčšine prípadov sú za ňu zodpovedné práve zvieratá. Je zrejmé, že väčšiu škodu ušliapaním môže spôsobiť zviera s väčšou hmotnosťou. Preto sú za tento problém najmä diviaky a jelene. Opäť sa pozrime na štatistiky, tentoraz na pšenici. Už jednorazové ušliapanie 10 % plochy spôsobí 5 % stratu, no ušliapanie väčšej plochy nespôsobuje oveľa vyššiu stratu, než by sa na prvý pohľad zdalo. Aj pri 70 % miere ušliapania výskumy počítajú „len“ s približne 15 % stratou. Ak by sme to chceli prepočítať aj na peniaze, strata na hektár sa pohybuje od 28,5 € až do 85,5 €.
A, samozrejme, teraz prichádza hlavná otázka: ako by sa dali tieto problémy predchádzať. Ak však chceme zostať dôveryhodní, musíme trochu sklamať každého, kto si myslel, že si kúpi Vadalarm a je to vybavené. Na základe skúseností z uplynulej sezóny a viac ako 100 spätných väzieb môžeme skutočne tvrdiť, že ultrazvukové odplašenie zveri sa v prípade viac ako 90 % prípadov osvedčí. Niekedy sa však stáva, že už naozaj môže pomôcť len odstrel zveri. To síce považujeme za dosť barbarský a do 3. tisícročia nepatriaci spôsob, no zároveň uznávame aj jeho nevyhnutnosť. A samozrejme netreba zabúdať ani na ďalšie možné metódy, napríklad chemické riešenia. Vo väčšine prípadov sa však stretávame so zákazníkmi, ktorí mali s poškodením spôsobeným zverou problém už roky. Skúšali všetko od chemikálií až po farebné mašle, no nič z toho sa neosvedčilo.
Zhrnuté vidíme, že s príchodom jesene nastalo ďalšie vrcholné obdobie škôd spôsobených zverou, na ktoré máme riešenie, no nech si nikto nemyslí, že ponúkame zázračný prostriedok. Na dosiahnutie ideálneho výsledku je potrebné experimentovať aj s usporiadaním, umiestnením a smerovaním plašičov zveri, pretože každý pozemok je iný. Môžeme však sľúbiť jedno: vykonaná práca prinesie ovocie.
Ak si myslíš, že bol článok užitočný, zdieľaj ho aj so svojimi známymi. Ak s niečím nesúhlasíš alebo máš otázku, zanechaj komentár!
