Prečo kuna obhrýza káble v aute?

Počas jednej noci dokáže zničiť elektrický kábel, ohryznúť chladiacu hadicu alebo roztrhať izoláciu na kapote. Prečo to však kuna robí? Prečo ju vôbec zaujímajú automobilové diely potiahnuté plastom a gumou, keď pre ňu nepredstavujú žiadnu potravu? Odpoveď nájdeme v správaní týchto mimoriadne prispôsobivých zvierat.

Predovšetkým: kuna nie je hlodavec!

Hoci ju v bežnej reči často označujeme ako hlodavca, kuna je v skutočnosti dravý cicavec z čeľade lasicovitých. Nie je príbuzná s myšami ani potkanmi a jej chrup funguje úplne inak. Na rozdiel od hlodavcov nemá neustále dorastajúce rezáky, ktoré by si musela pravidelne obhrýzaním obrusovať.

To znamená, že keď kuna prehryzne kábel, nepoháňa ju ten istý inštinkt ako myši alebo potkany, ktoré obhrýzajú vedenia. Kuna dokáže silno hrýzť, ale nerobí to preto, že by si potrebovala priebežne obrusovať zuby.

Tieto dve skupiny zvierat však môžu v motorovom priestore spôsobiť podobné škody. Ak si nie sme istí, ktoré zviera sa pohybovalo v našom aute, oplatí sa prečítať aj náš predchádzajúci článok: Hlodavec alebo kuna v motorovom priestore auta: príznaky, škody a obrana.

Prečo sa kuna vôbec dostáva do motorového priestoru auta?

Kuna patrí medzi najúspešnejšie sa prispôsobujúce malé mestské predátory. Hoci sa vyskytuje aj v prírodných biotopoch, v ľudských sídlach nachádza výborné úkryty aj zdroje potravy. Podkrovia, hospodárske budovy, garáže aj motorové priestory áut môžu byť vhodné na dočasné schovanie.

Motorový priestor odstaveného auta pre ňu môže byť obzvlášť lákavý, pretože ponúka chránené, relatívne ťažko prístupné zákutia a po použití môže byť ešte stále teplý. Vďaka pružnej stavbe tela sa kuna dokáže pretlačiť aj cez prekvapivo úzke otvory.

V rozhovore, ktorý pripravil Sturcz Antal s biologičkou Dr. Máriou Tóthovou Ronkayovou, sa tiež spomína, že kuny veľmi šikovne využívajú možnosti, ktoré im ponúka mestské prostredie. Nemusia mať nevyhnutne rady mestský hluk ani umelé svetlo, jednoducho sa naučili s týmito vplyvmi prostredia žiť. Motorový priestor však nemusí byť len príležitostným útočiskom. Tu sa začína naozaj zaujímavý príbeh.

Najdôležitejšie vysvetlenie: kuna si bráni svoje územie

Kuna je teritoriálne, teda územné zviera. Najmä medzi samcami je výrazná rivalita, preto si jedince označujú pre nich dôležité miesta pachovými stopami. Ak kuna pravidelne navštevuje zaparkované auto, môže po sebe zanechať aj pachové značky. Motorový priestor sa tak môže stať súčasťou územia, ktoré zviera využíva.

Predstavme si jednoduchú situáciu: každé večer parkujeme autom na tom istom dvore, kde sa pravidelne objavuje kuna. Zviera občas vlezie do motorového priestoru, preskúma okolie a potom po sebe zanechá pachové stopy.

Na druhý deň ideme autom do práce a zaparkujeme v úplne inej mestskej časti. Tam sa však nachádzame na území inej kuny. Ak toto zviera vlezie do auta, môže sa stretnúť so zápachom cudzej kuny, a to priamo na vlastnom území.

Rivalitná pachová značka môže vyvolať teritoriálne reakcie, ku ktorým môže patriť aj hrýzanie a poškodzovanie dielov v motorovom priestore. Toto vysvetlenie je v súlade nielen s teritoriálnym správaním známym biológom, ale aj so skúsenosťami autoklubov a poisťovní. Nemecký autoklub ADAC osobitne upozorňuje na hryzenie vyvolané pachovými stopami cudzích kún.

Inými slovami, kuna je v mnohých prípadoch nepriateľská nie voči samotnému autu, ale reaguje na prítomnosť inej kuny. A káble a gumové hadice sú jednoducho na zlom mieste.

Prečo práve hryzú káble a gumové hadice?

Hoci je teritoriálne správanie dôležitým vysvetlením, samo osebe ešte nehovorí, prečo si kuna z množstva dielov v motorovom priestore vyberie práve elektrický vodič. Káble, gumové hadice a izolačné materiály sa dajú pomerne ľahko uchopiť a bývajú pružnejšie než okolité kovové súčiastky. Zvedavá kuna s prieskumným správaním môže skúmať predmety, ktoré ju zaujmú, aj tlamou a zubami. Aj toto inštinktívne skúmanie predmetov môže prispieť k vzniku poškodení.

Jav teda nemožno nevyhnutne pripísať iba jednej príčine. Úlohu môžu zohrávať spoločne teritoriálne reakcie, zvedavosť aj vlastnosti materiálov nachádzajúcich sa v motorovom priestore.

Zaujímavosťou je, že existuje aj hypotéza, podľa ktorej by sa kuny hryzením medených vodičov mohli snažiť doplniť si akýsi nedostatok mikroživín. Na to však neexistujú také presvedčivé vedecké dôkazy, aby sme to mohli považovať za všeobecné vysvetlenie. Teória nedostatku medi preto v súčasnosti nemožno považovať za preukázanú príčinu hryzenia káblov, no v spomínanom rozhovore zaznela ako určite zaujímavý podnet.

V praxi kuny nepoškodzujú len vodiče s obsahom medi, ale aj hadice chladiacej kvapaliny, gumové manžety a rôzne izolačné materiály, čo tiež naznačuje, že tento jav nie je jednoducho o hľadaní jedného jediného materiálu.

Kedy vzniká najviac škôd spôsobených kunou?

Mnohí si myslia, že kuny predstavujú pre autá riziko najmä v zime, pretože vtedy pre ne môže byť obzvlášť lákavý teplý motorový priestor. Hoci táto úvaha je správna, štatistiky škôd poisťovní však ukazujú iný obraz.

Podľa zhrnutia Nemeckého zväzu poisťovní (GDV) za rok 2026 sú škody na autách spôsobené kunami obzvlášť časté medzi aprílom a júnom. Zvýšená jarná aktivita môže súvisieť aj so silnejším teritoriálnym správaním a pohybom spojeným s obdobím rozmnožovania. Nemecký poľovnícky zväz tiež zdôrazňuje úlohu zvýšenej teritoriality počas letného obdobia párenia. Rizikové obdobia teda nespadajú výlučne do chladných mesiacov.

Jedným z dôležitých rizikových faktorov hryzenia káblov nie je teplota, ale vzťah zvierat medzi sebou. Kuna môže vliezť do motorového priestoru aj v zime a škody na autách sa môžu objaviť počas celého roka, no najviac poistných škôd sa nemusí vyskytovať práve v najchladnejších mesiacoch.

Prečo môže opäť zaútočiť na to isté auto?

Ak sa v aute už raz objavila kuna, riziko neskoršieho poškodzovania môžu zvyšovať aj pretrvávajúce pachové stopy. Preto samotná oprava poškodených dielov nemusí byť nevyhnutne postačujúca. Ak napríklad kuna ohryzla zapaľovací kábel a motorista jednoducho vymení poškodený vodič, pachové značky ponechané predtým v motorovom priestore môžu zostať stále prítomné. Iná kuna môže na ne opäť reagovať a spôsobiť ďalšie poškodenie.

Preto je po škodách spôsobených kunou dôležité aj odborné vyčistenie motorového priestoru, ktorým sa dá znížiť prítomnosť predchádzajúcich pachových stôp. Čistenie je vhodné zveriť odborníkovi, pretože v motorovom priestore moderných áut sa nachádza množstvo elektrických súčiastok citlivých na vodu a čistiace prostriedky.

Ak sa kuna pravidelne vracia, oplatí sa postarať aj o prevenciu, nielen odstrániť následky predchádzajúcej škody.

Ako sa môžeme chrániť, keď už rozumieme správaniu kuny?

Kuny sú mimoriadne prispôsobivé zvieratá, preto ich odháňanie nie je vždy jednoduché. Psia srsť, esenciálne oleje a iné silno zapáchajúce domáce postupy ich môžu dočasne vyrušiť, no nemusia poskytovať dlhodobú a spoľahlivú ochranu.

Pravidelne sa opakujúce podnety bez následkov si zvieratá môžu časom zvyknúť. Táto adaptácia, teda habituácia, môže byť dôležitým faktorom aj pri ultrazvukovom odpudzovaní. Cieľom kombinácie zvukov s premenlivou frekvenciou a svetelných signálov je rušiť zviera, ktoré sa odváži vojsť do motorového priestoru, viacerými druhmi podnetov. Samo osebe to však nezaručuje, že sa podarí udržať od auta každú kunu v každej situácii, ale výrazne to zvyšuje šancu na úspech.

Tam, kde to konštrukcia auta umožňuje, môže byť užitočná aj vhodná fyzická ochrana: napríklad kryty motorového priestoru určené na tento účel alebo ochranné hadice na jednotlivé zraniteľné káble. Pri ich montáži treba dbať na to, aby nebránili chladeniu motora a bezpečnej prevádzke auta.

Rôznymi spôsobmi ochrany sme sa zaoberali aj v našom predchádzajúcom článku: Sme voči kunám bezmocní?

Vadalarm AutoGuard: ochrana tam, kde vznikajú škody

Zo znalosti správania kún je dobre vidieť, prečo je dôležitá cielená ochrana motorového priestoru. Nemusíme nevyhnutne zabrániť tomu, aby sa kuna niekedy vyšplhala na auto, ale predovšetkým tomu, aby v motorovom priestore poškodila citlivé súčiastky.

Na tento účel sme vyvinuli automobilový odpudzovač kún a hlodavcov Vadalarm AutoGuard, ktorý využíva ultrazvuk s meniacou sa frekvenciou v rozsahu 20–27 kHz a silný blikajúci biely svetelný signál.

Jednou z najväčších výhod zariadenia je, že funguje aj z vlastnej batérie, takže po bezpečnom upevnení v motorovom priestore nie je nevyhnutne potrebné elektrické pripojenie na akumulátor auta. Nabíja sa cez USB-C a v normálnom prevádzkovom režime môže pri vhodných podmienkach fungovať až tri mesiace na jedno nabitie.

Pre tých, ktorí chcú nepretržitú automatickú prevádzku, je k dispozícii aj možnosť pripojenia na 12-voltový akumulátor auta. V takom prípade zariadenie počas fungovania nabíjacieho systému vozidla dobíja vlastnú batériu a pri parkovaní potom z nej napája odpudzovač.

Cieľom AutoGuardu nie je zvieratá zraňovať, ale vytvárať pre kunu, ktorá sa odváži vojsť do motorového priestoru, nepríjemné podnety, a tým znížiť pravdepodobnosť škôd.

Správanie kún nevieme zmeniť, no naše autá môžeme pripraviť na ich návštevu. Správna kontrola motorového priestoru, odstránenie pachových stôp a predvídavá ochrana spolu môžu pomôcť predísť tomu, aby sa z na pohľad neškodnej nočnej návštevy stal vysoký servisný účet.