10 zaujímavostí o sluchu zvierat

Sluch zvierat je oveľa rozmanitejší, než by sme si na prvý pohľad mysleli. Niektoré sa orientujú pomocou ultrazvuku, iné vnímajú vibrácie šíriace sa po zemi a existuje aj taký hmyz, ktorému sa ucho nenachádza na hlave, ale na nohe. Pozrime sa na desať výnimočných príkladov z prírody.

1. Netopiere „vidia” pomocou zvuku v tme

Jednou z najznámejších foriem ultrazvuku, teda sluchom netopierov, sme sa už v našich článkoch viackrát zaoberali. Netopiere používajú tzv. echolokáciu: vysielajú ultrazvukové signály a potom z odrazených zvukov zisťujú, kde sa nachádzajú predmety, hmyz alebo prekážky. Je to, akoby si okolo seba vytvárali mapu zo zvuku, takže dokážu loviť aj v úplnej tme.

2. Veľká voskovka dokáže vnímať aj extrémne vysoké ultrazvuky

Veľká voskovka je jedným z najzvláštnejších tvorov so sluchom v živočíšnej ríši. Dokáže vnímať aj ultrazvuky s takou vysokou frekvenciou, ktorá ďaleko presahuje hornú hranicu ľudského sluchu. Pravdepodobne sa to vyvinulo preto, že mory musia včas zachytiť ultrazvukové signály netopierov, ktoré na ne lovia.

3. Sova pálená sa presne orientuje aj podľa sluchu

U sovy pálené nie sú uši umiestnené na hlave úplne symetricky, a preto dokáže z drobných rozdielov v čase a intenzite zvuku mimoriadne presne určiť polohu koristi. Podľa šuchotu myši dokáže zaútočiť aj vtedy, keď ju nevidí, napríklad v tme alebo keď je myš ukrytá pod vegetáciou.

4. Slony komunikujú hlbokými zvukmi, ktoré sú pre človeka len sotva počuteľné

Slony používajú aj veľmi nízkofrekvenčné zvuky, tzv. infrazvuky. Tieto hlboké vibrácie sa môžu šíriť na veľké vzdialenosti, takže slony môžu zostať v kontakte aj na veľkú diaľku. Pre ne sluch neznamená len počutie blízkych zvukov, ale aj vzdialených správ, dokonca zo vzdialenosti 10 – 20 km.

5. Delfíny využívajú pod vodou ozveny

Delfíny sa tiež orientujú pomocou echolokácie, ale nie vo vzduchu, ale pod vodou. Vydávajú klikačivé zvuky a potom podľa ozveny usudzujú na svoje okolie, na polohu, veľkosť a pohyb rýb. Je to obzvlášť užitočné v kalnej alebo tmavej vode.

6. Cvrček má ucho na nohe

Jednou z najprekvapivejších vlastností cvrčkov je, že ich sluchový orgán sa nachádza na predných nohách. Samce lákaním pomocou cvrčania volajú samičky a tie ich podľa toho nachádzajú. Cvrček teda hrá na „hudobný nástroj“ krídlami, ale svet počúva nohami.

7. Komáre vnímajú zvuky pomocou svojich tykadiel

U komárov je centrom sluchu tykadlo. Pierkovité tykadlo samca komára vníma jemné vibrácie krídel samice, ktoré spracúva Johnstonov orgán nachádzajúci sa pri báze tykadla. Komáre sa nešpecializujú na ultrazvuky, ale na nízkofrekvenčné vibrácie dôležité pri hľadaní partnera.

8. Mravce skôr cítia vibrácie, než počujú zvuky

Mravce nemajú uši ako človek. Pre ne sa veľká časť sveta skladá z chemických signálov a povrchových vibrácií. Niektoré mravce vytvárajú vibrácie trením svojich častí tela o seba, ktoré ich druhovia môžu vnímať cez pôdu, rastliny alebo materiál hniezda.

9. Mačky počujú oveľa vyššie zvuky než ľudia

Sluch mačiek je mimoriadne citlivý, najmä na vysoké frekvencie. Ich sluch môže siahať až do 80 – 85 kHz. To sa hodí pri love, pretože malé hlodavce vydávajú veľa vysokých zvukov. To, čo je pre človeka už tiché alebo len ťažko postrehnuteľné, môže byť pre mačku ešte dôležitou informáciou.

10. Neexistuje jediný víťaz, ktorý by mal najlepší sluch

Sluch zvierat nemožno zaradiť do jedného rebríčka, pretože každý druh je špecializovaný na niečo iné. Veľká voskovka vyniká v ultrazvukoch, sova pálená v určovaní smeru zvuku, slon vo vnímaní hlbokých tónov a netopier aj delfín v echolokácii. V prírode sluch nie je rovnaká schopnosť, ale vždy nástroj prežitia prispôsobený životnému štýlu daného zvieraťa.