A fytomining (phytomining) je ekologická technológia, pri ktorej sa rastliny používajú na získavanie kovov z pôdy. Niektoré druhy rastlín dokážu vo svojich tkanivách vo veľkom množstve hromadiť ťažké kovy a po zbere z nich možno tieto kovy získať späť. Znie to zaujímavo, ale nakoľko je reálne, že sa práve toto stane budúcnosťou ťažby surovín?
Niekoľko rokov po černobyľskej katastrofe zasadil do pôdy znečistenej céziom rastlinu zvanú sareptová horčica, ktorej to nijako neuškodilo. Naopak, darilo sa jej veľmi dobre. Táto rastlina totiž pohlcuje ťažké kovy z pôdy a ukladá ich vo výhonkoch, listoch a vnútorných šťavách. Takéto rastliny sa nazývajú hyperakumulátory. Pre ne sú totiž kovy neškodné, no pre zvieratá, ktoré ich spásajú, alebo pre škodcov, ktorí na ne útočia, sú nepríjemné, a tým im pomáhajú prežiť.
Samozrejme, dokážu z pôdy vytiahnuť nielen cézium, ale aj meď, zinok, nikel a zlato. Po černobyľských pozorovaniach začali vedci už v 80. rokoch testovať, čo sa stane, ak sa opustené kovové bane pokryjú hyperakumulačnými rastlinami, a hoci dospeli k nádejným výsledkom, metóda sa napriek tomu nerozšírila.
Ako to funguje?
-
Rastlina absorbuje kovové ióny prítomné v pôde.
-
Kovy sa hromadia vo výhonkoch a listoch.
-
Rastlinu zožne a spáli alebo spracuje.
-
Z popola sa získa koncentrovaný kov.
Najčastejšie používané rastliny
Ťažba niklu
Meď a kobalt
Zinok a kadmium
Zlato
Prvky vzácnych zemín
Obmedzenia
No hoci na prvý pohľad znie lákavo, že je šetrnejšie k životnému prostrediu než tradičná ťažba, netreba to podrobnejšie preskúmať a pristupovať k tomu opatrne. Fytomining má totiž výrazné limity. Po prvé, ťažba pomocou rastlín je v tom najlepšom prípade vhodná nanajvýš na získanie 0,3 tony kovu z hektára za jednu sezónu. Spoločnosti pôsobiace v tejto oblasti síce cielia na ambiciózne čísla až 1 tony na hektár, no od tých sú zatiaľ ďaleko.
Keďže tieto čísla aj v najlepšom prípade dosahujú len jednociferné percentá oproti tradičnej ťažbe, jej nahradenie je pravdepodobne nemožné, pretože napríklad na nahradenie jednej tradičnej niklovej bane by bolo potrebné obrábať viac než desaťtisíce hektárov. To by zároveň znamenalo, že by sme zaberali pôdu určenú na výrobu potravín, čo by otvorilo aj etické otázky (podobne ako pri biodieseli a bioetanole).
A, samozrejme, netreba zabúdať ani na to, že ako každá rastlina, aj rastliny používané na fytomining sú prirodzene veľmi vystavené rozmarom počasia.
Výhody
Fytomining má však aj niekoľko výrazných výhod v porovnaní s tradičnou ťažbou. V oblastiach, kde je obsah surovín v pôde nízky, sa často neoplatí otvárať povrchové bane pre vysoké energetické náklady a environmentálne škody, no v dnešnom svete náročnom na suroviny môže čoskoro nastať bod, keď sa fytomining stane výnosnou investíciou.
Nízka spotreba energie je veľkou výhodou, a navyše je ideálny na obnovu starých kovových baní, ktoré zanechali v krajine jazvy, a kontaminovaných pôd v ich okolí, pretože už za 10 až 20 rokov dokážeme z pôdy odstrániť celé množstvo kovov, takže ju možno prakticky považovať za rekultivovanú a opäť ju zaradiť do výroby potravín.
Zhrnutie
Je teda zrejmé, že fytomining nenahradí klasickú ťažbu, no v špecifických prípadoch - napríklad pri odvaloch alebo kontaminovaných územiach - môže byť účinnou a udržateľnou alternatívou. Úloha rastlinami založeného získavania kovov bude v budúcnosti pravdepodobne rásť, najmä s rastúcou potrebou kritických a vzácnych kovov. Preto sa určite oplatí sledovať, ako sa bude vyvíjať tento nový priesečník poľnohospodárstva a priemyslu.
