
diviak lesný (Sus scrofa) je jednou z najprispôsobivejších veľkých zverí v Európe. Je inteligentný, silný, má výborný čuch a dokáže prežiť takmer v akomkoľvek prostredí, takže ho nájdeme v lesoch, poľnohospodárskych oblastiach a čoraz častejšie aj v blízkosti sídel. Pozrime sa stručne, no dôkladne na to, ako žije, čo robí, čo má rád a ako sa správať, keď sa s ním stretneme.
Kde sa diviak cíti dobre?
Diviak najviac obľubuje pestré biotopy:
Nemá rád otvorené, nekryté plochy, kde sa nedokáže ukryť, a ani trvalé, silné rušenie človekom preň nie je ideálne, hoci na to sa dokáže prekvapivo rýchlo prispôsobiť.
Diviak je všežravec, jeho strava je mimoriadne pestrá:
Pitie, ako väčšina zvierat, veľmi nekomplikuje, okrem štiav z ovocia samozrejme pije vodu, preto sa rád zdržiava v blízkosti potokov, jazier a močaristých oblastí.
Dagovanie nie je „zašpinenie sa“, ale životne dôležité správanie:
Zaschnuté blato vytvára prirodzenú ochrannú vrstvu. Takže je to v podstate skôr akýsi diviačí wellness než nezmyselné hranie sa.
Srsť diviaka je drsná, štetinatá a pod ňou sa nachádza hustá podsada. Tá v zime poskytuje výbornú tepelnú izoláciu, zatiaľ čo v lete sa pri pĺznutí stenčuje a aj váľanie sa v blate pomáha s odvádzaním tepla. Preto sa neuvarí, jeho telo sa dobre prispôsobilo ročným obdobiam. Aj preto patrí medzi najprispôsobivejšiu zver.
Párenie (ktoré sa u diviakov tajomne nazýva chrčanie) je neskoro na jeseň – začiatkom zimy. Gravidita prasníc trvá približne 115 dní, takže zvyčajne sa prasiatka rodia na jar. V jednom vrhu sa zvyčajne narodí 4–8 pruhovaných mláďat, no za dobrých podmienok ich môže byť aj viac. Prasnica je mimoriadne ochranná matka.
Diviak v zásade nie je lovecké zviera, skôr vyhľadáva potravu. Preto sa v zásade vyhýba človeku. Ak sa s ním predsa len stretne alebo zbadá nebezpečenstvo, uteká. Ale ak je zahnaný do kúta, chráni svoje mláďatá alebo sa objavíme nečakane, môže zaútočiť a svojimi klami môže spôsobiť vážne zranenia.
Prirodzene, ako každé voľne žijúce zviera, aj diviak má množstvo prirodzených nepriateľov. Patrí medzi ne najmä vlk, rys a medveď. Keďže v Európe nie je ani jeden z nich veľmi početný, preto a populáciu diviaka najviac obmedzujú poľovníci. Samozrejme, na prasiatka číha pre ich menšiu veľkosť viac nebezpečenstiev než na dospelé jedince, takže nie je zriedkavé, že na ne útočia aj dravé vtáky a líšky. Dospelý diviak má teda len málo prirodzených nepriateľov.
✔ Zachovajme pokoj
✔ Nepribližujme sa, nepokúšajme sa ho fotografovať zblízka
✔ Ak uvidíme mláďatá, okamžite sa vzdiaľme
✔ Doprajme mu únikový priestor, nikdy ho netlačme do kúta
✔ Ak sme so psom, vždy ho majme na vôdzke
Väčšina konfliktov vzniká z prekvapenia alebo pri príliš blízkom stretnutí, preto sa týmto situáciám treba vyhýbať čo najviac.
Ak chce niekto udržať diviaky mimo záhrady, sadu alebo areálu, dôležitá je prevencia a riešenie šetrné k zvieratám. V tom pomáhajú plašiče zveri Vadalarm, ktoré bez ujmy a s ohľadom na prirodzené správanie zveri pomáhajú znižovať počet nechcených návštev. Správne používanie plašiča zveri je nielen účinné, ale aj bezpečné a prírode šetrné riešenie pre človeka aj zver. Klikni sem a zisti o nich viac!